O superorganizmoch, antibiotikách a bakteriálnom sexe

Hygienické sympózium v Zell am See na úrovni

(c) Hagleitner Hygiene International

(c) Hagleitner Hygiene International

(c) Hagleitner Hygiene International

Zell am See (OTS) – Z medicínskeho hľadiska to platí celkom iste: „Nie sme sami.“ Aj keď to znie skôr ako fráza z oblasti paranormálnych javov. Bunky v ľudskom tele sú totiž len vo veľmi malom počte ľudské. Desaťnásobne viac buniek patrí k cudzorodým mikroorganizmom. A tieto vo významnej miere spolurozhodujú: v črevách, v pľúcach, na pokožke a sliznici – prakticky všade od hlavy až po päty. Žiadna časť tela nie je nimi nedotknutá, žiadne miesto nie je sterilné. Ani plodová voda, ani moč – aj keď sa to dlho myslelo. V konečnom dôsledku žije v ľudskom tele približne 100 biliónov mikroorganizmov. A zdá sa, že všetky majú vplyv na všetko.

Napríklad Helicobacter pylori. Táto tyčinková baktéria má veľmi zlú povesť. Často spôsobí ochorenia žalúdka: zápaly, vredy – dokonca aj rakovinu. Ale môže ochrániť pred astmou?

Takéto otázky priviedli lekárov, hygienických odborníkov a iných záujemcov do Zell am See. Na pozvanie Hagleitner Hygiene – na medzinárodné hygienické fórum Hagleitner Hygiene Forum, ktoré sa uskutočnilo 7–8. júna v kongresovom centre Ferry Porsche Congress Center za účasti vynikajúcich expertov.

Prišlo viac než 90 hostí, aby sa zúčastnili prednášok, vymenili si názory a spolu definovali: čo znamená State of the Art? A vrámci toho komplexnú tému: „Náš mikrobióm a jeho význam v prevencii pred infekciami“.

Aké boli výsledky sympózia? Nižšie popisujeme päť najdôležitejších tém – s pôvodnými slovami referentov: 

Mikrobióm a ochrana pred infekciami

„Mikroorganizmy sa v najväčšom počte vyskytujú v črevách – v porovnaní s ostatnými časťami tela. Ak je všetko v poriadku, môžu tu chrániť proti hnačkovým ochoreniam. Čo sa však udeje v črevách, nemá len miestne dopady. Obyvatelia tohto miesta ovplyvňujú prakticky všetky procesy v ľudskom tele: V prípade cukrovky mikrobióm vyzerá inak, ako v prípade srdcovo-cievnych ochorení. V prípade autizmu je iný ako pri astme. Medzitým sa lekári snažia cez črevá ovplyvniť napríklad pošvovú flóru – väčšinou proti kvasinkovej infekcii vagíny. Správna črevná flóra je dokonca vhodná na to, aby pôsobila preventívne proti nemocničným infekciám. To všetko stavia hygienu do významného kontextu starostlivosti o mikrobióm.“

Priv. doc. Dr. Markus Hell – MEDILAB (Oblasť mikrobiológie a hygieny; učebné laboratórium Súkromnej lekárskej univerzity Paracelsus v Salzburgu) 

Črevná sústava ako zásobník choroboplodných zárodkov s antibiotickou rezistenciou

„Naše črevá sú dôležitým rozhraním – aj pre genetické informácie. A obyvatelia našich čriev to vedia využiť – ako baktérie: Môžu mať medzi sebou sex. Nie s cieľom rozmnožovania, ale skôr za účelom výmeny plazmidov. Jedná sa o malé články DNA – so zvláštnou schopnosťou. Napríklad proti antibiotikám. Síce: Antibiotická rezistencia môže byť prenášaná mnohonásobne. Napríklad prostredníctvom fágov: Sú to vírusy, ktoré napádajú len baktérie. Baktérie, ktoré im potom môžu zabezpečiť imunitu proti antibiotikám. Aj fágy sú totiž schopné prepašovať gény rezistencie do idioplazmy baktérií. Takže v črevách musí byť veľké množstvo génov rezistencie – oveľa viac, ako sme doteraz predpokladali.“

Prof. Dr. Béatrice Grabein – Klinika Mníchovskej univerzity 

Antibiotiká, probiotiká a mikrobióm čriev

„Už týždňové užívanie antibiotík môže v značnej miere zmeniť zloženie mikrobiómu čriev. Po niekoľkých týždňoch sa u väčšiny dospelých osôb obnoví východiskový stav. V prvých rokoch života dieťaťa však môžu mať antibiotiká trvalejšie účinky. Štúdie dokázali, že užívanie antibiotík v týchto ranných životných fázach súvisí okrem iného aj s nadváhou v neskoršom období života.“

Asoc. Prof. Priv.-doz. Dr. Ines Zollner-Schwetz – Lekárska univerzita Graz 

Ochrana pred infekciami dýchacích ciest zabezpečená mikrobiómom dýchacieho traktu

„Baktérie, vírusy a huby môžu mať takzvaný ‚dlhý nádych‘: Pod našou hrtanovou príklopkou je ich obrovské množstvo, aj keď sme zdraví – až po najukrytejší kút pľúc. Pritom sa ukazuje: Čím väčšia je mikrobiálna diverzita – teda rôznorodosť baktérií, tým stabilnejšie je zdravie dýchacích ciest. A opačne: Čím silnejšie je bakteriálne prerastenie, tým väčší je problém. Je to tak pri chronických ochoreniach, ako cystická fibróza. Postupne klesá mikrobiologická diverzita dýchacích ciest – s trvaním a s vážnosťou ochorenia.“

Priv. doc. Dr. Angela Zacharasiewicz – vedúca primárka, Oddelenie detského a mládežníckeho lekárstva, Wilhelminenspital, Viedeň 

Mikrobióm/mikrobiota pokožky a sliznice – Zmena v dôsledku dezinfekcie pokožky a sliznice

„Na povrchu našej pokožky je trvalo takzvaná rezidentná flóra. Niektoré druhy mikroorganizmov sa nachádzajú prakticky na všetkých ľuďoch – nezávisle od veku a životného štýlu. Na rozdiel od toho sa tranzientná mikroflóra dostane na našu pokožku vplyvom okolia. V tomto prípade účinkuje krátkodobé dezinfekcia. A väčšinou len v tomto prípade – bez trvalého ovplyvnenia mikrobiómu. Pri dlhodobej dezinfekcii je to inak: V tomto prípade totiž môže dôjsť k podstatným zmenám – dokonca aj v rezidentnej flóre. Pričom mikroorganizmy reagujú rôzne. Pričom jednotlivé skupiny sa začnú rozširovať – na úkor iných. Ak sa to deje dlhodobo, môže dôjsť k infekciám.“

Dr. Arno Sorger – konateľ W.H.U. GmbH 

Ako súvisí zdravie s hygienou

V roku 2018 sa druhýkrát usporiadalo medzinárodné fórum Hagleitner Hygiene Forum. Od roku 2017 je to fixný programový bod v Zell am See. Slovo hygiena totiž pochádza z antického mytologického mena Hygieia: V starom Grécku bola Hygieia uctievaná ako bohyňa zdravia.

 

Spätné otázky a kontakt:

Hagleitner Hygiene International GmbH
Bernhard Peßenteiner
Tlačový hovorca
+43 5 0456-11303
bernhard.pessenteiner@hagleitner.at
www.hagleitner.com
http://www.hagleitner.com